história kostola

Kostol, evanjelický a.v., renesančno-barokový bol postavený v roku 1696 na mieste dreveného kostola. Tento kostol bol potom prestavaný a upravený v rokoch 1749 a 1786. Z roku 1786 pravdepodobne pochádza aj súčasný krov lode. Veža bola postavená v prvej polovici 19. stor., možno v rámci stavebných úprav v roku 1826, ale najneskôr roku 1850. Vnútorné zariadenie kostola je prevažne neskorobarokové z druhej polovice 18. stor. Zvony vo veži sú z r. 1921.

Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý konchou s lunetami. Loď má dve polia pruskej klenby dosadajúcej na vtiahnuté piliere s rímsovými hlavicami. v strede klenby sú štukové obrazce. Okná sú obdĺžne, polkruhovo zakončené rozmiestnené po dve v uzávere a po dve na severnej a južnej strane lode.

Veža je umiestnená centrálne na západnej fasáde lode kostola, pričom z pôdorysu lode vystupuje. Prízemie veže tvorí vstupnú predsieň kostola. Samotný vstup do veže je z južnej časti v úrovni 1.poschodia, prostredníctvom

predsadených drevených schodov. Veža sa skladá z murovanej a drevenej časti. Murovaná časť má prízemie a 4 nadzemné úrovne. Prízemie tvorí spomínanú predsieň kostola a je zaklenutá valenou klenbou. Ďalšie úrovne tvoria drevené trámové stropy prepojené drevenými rebríkovými schodišťami. V tretej úrovni je vstup do krovu lode kostola, v štvrtej úrovni sa nachádza zvonica. Zvonica – najvrch nejšia časť murovanej časti veže je zaklenutá plackou. V JV rohu klenby sa nachádza prielez ktorým sa vstupuje do strechy veže. Prielez má k dispozícii veľký plochý kus štiepanej bridlice zelenej farby (pochádzajúci tak isto ako dlažba kostola, z lomu pri obci Markuška cca 5 km vzdialeného od Brdárky), ktorý slúži na jeho uzavretie.

Strešnú krytinu tvoria ručne štiepané šindle. Použité sú šindle s rovným ukončením a šindle, kvôli odtekaniu vody, na spodnej strane zašpicatené. Zašpicatené šindle boli objavené dva druhy – pôvodné šindle (jedľa biela) vysokej kvality so špecifickým opracovaním nosa a šindle z neskorších úprav, resp z poslednej výmeny krytiny v roku 1950. Spôsob opracovania a estetická úroveň mladších šindľov nedosahuje kvalitu pôvodnej krytiny z roku 1850. Vzhľadom na zložitý cibuľový tvar strechy sa na veži nachádzajú aj miesta s málo namáhanými časťami krytiny. Z tohoto dôvodu sa zachovali aj časti pôvodnej šindľovej krytiny v dobrom technickom stave. Použité šindle majú rôzne dĺžky podľa potreby v jednotlivých častiach strechy. Napr. v spodnej časti strechy „hríb“ je dĺžka šindľa cca 48 cm, kým na spodnej rímse lucerny je to cca 27 cm. Krytina nie je vyhotovená ako dupľovaná, prekrytie jednotlivých radov je nevýrazné.

Rímsy lucerny spolu s oblasťou okien lucerny sú farebne riešené. Farebné riešenie lucerny pôsobí archaickým dojmom a vytvára zvláštne napätie vo vzťahu k stavebnej tektonike a k celkovému charakteru jemne vypracovaných detailov jednotlivých častí cibuľovej strechy. Je zrejmé, že nejde o dekoratívnu výzdobu. Pravdepodobne je možné predpokladať magicko-ochrannú funkciu. Výmaľba je dodnes rozoznateľná vo vrchnej časti okien lucerny a na celej ploche jej hornej rímsy. Tvoria ju oválne biele plochy v strede jednotlivých strán (zrejme vápenný náter). Jednotlivé nárožia stien osemuholníka lucerny sú týmto opticky vyčlenené. Na nárožiach sú stopy červenej a modrej farby. Červenou farbou sú natreté aj skosené vonkajšie hrany drevených polkruhových okien lucerny. Stopy modrej farby v nárožiach sú minimálne. Vzťah červenej a modrej farby je nejasný.

Na severozápadnej strane cibule sa nachádzajú letopočty 1850, 1907 a 1950. Čísla sú kované a sú pribité na šindľovú krytinu. Čísla rokov 1850 a 1907 sú kované rovnakým štýlom. Nie je jednoznačné, či dátum 1850 znamená vznik veže, alebo je to jeden z dátumov obnovy krytiny. Najvrchnejšiu časť veže tvorí bohato zdobený kovaný kríž, ktorého súčasťou je kohút. Kohút je riešený ako pohyblivý ukazovateľ smeru vetra. Kríž je ukotvený na drevenej tyči a prepojený je s krytinou veže prostredníctvom oplechovania s makovicou.

(Peter Andráši, 1997)