Kostol, evanjelický a.v., renesančno-barokový bol postavený v roku 1696 na mieste dreveného kostola. Tento kostol bol potom prestavaný a upravený v rokoch 1749 a 1786. Z roku 1786 pravdepodobne pochádza aj súčasný krov lode. Veža bola postavená v prvej polovici 19. stor., možno v rámci stavebných úprav v roku 1826, ale najneskôr roku 1850. Vnútorné zariadenie kostola je prevažne neskorobarokové z druhej polovice 18. stor. Zvony vo veži sú z r. 1921.Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutý konchou s lunetami. Loď má dve polia pruskej klenby dosadajúcej na...
Kostol má zaujímavý interiér zariadený dreveným neskorobarokovým mobiliárom z polovice 18. storočia.Už dvere, ktorými vchádzame do kostola, sú slohové, rokokové, zdobené reliéfom volútiek. Pôvodne boli polychrómované; zvyšky farieb sa zachovali na ich čelnej strane.Drevený polychrómovaný oltár je z r. 1754, obnovený bol v r.1806. V strede oltárnej architektúry s vyrezávanými ušnicami je drevená socha Krista na kríži, pod ňou je obraz Poslednej večere Pánovej, v nadstavci obraz Zmŕtvychvstania Krista. Po stranách ornamentálneho nadstavca sú dve postavy anjelov...
Najtypickejším prvkom evanjelických kostolov v Gemeri sú drevené alebo murované empory, vo vidieckom podaní chóry. Sedávali na nich väčšinou muži alebo mládež, kým miesta žien boli v dolných dlhých laviciach. Vyvýšené chóry podopreté stĺpmi sa stavali kvôli získaniu väčšej plochy na sedenie a ich parapety boli často pestro pomaľované. V prevažnej väčšine šlo o rozmanitú rastlinnú ornamentiku alebo iluzívne mramorovanie. Empora evanjelického kostola v Brdárke je v tomto smere unikátnou pamiatkou - okrem ornamentiky je vyzdobená aj siedmimi obrazmi...
Text na zvonoch:
Malý zvon: " ZA FARÁRA ANDREJA HATVANSZKYHO Z MILODAROV V AMERIKE PRACUJÚCICH ZVLÁŠTNE JANA KOVÁČA A JÁNA LIPTÁKA.R. MANOUSEK A SPOL. BRNO 1921.
JÁ SOM VZKRÍŠENI I ŽIVOT, KDO VERÍ VE MNE, BYT PAK I UMREL ŽIV BUDE. "
Velký zvon: " UVAL NA HOSPODINA CESTU SVOJU A SLOŽ V NEM NADEJI.
R. MANOUSEK A SPOL. BRNO 1921. "
V krove lode je vidieť ako remeselnú zručnosť starých majstrov na konštrukcii pruských klenieb, tak estetické cítenie vo vyrezávaných detailoch niektorých častí krovu.