empora

Najtypickejším prvkom evanjelických kostolov v Gemeri sú drevené alebo murované empory, vo vidieckom podaní chóry. Sedávali na nich väčšinou muži alebo mládež, kým miesta žien boli v dolných dlhých laviciach. Vyvýšené chóry podopreté stĺpmi sa stavali kvôli získaniu väčšej plochy na sedenie a ich parapety boli často pestro pomaľované. V prevažnej väčšine šlo o rozmanitú rastlinnú ornamentiku alebo iluzívne mramorovanie. Empora evanjelického kostola v Brdárke je v tomto smere unikátnou pamiatkou - okrem ornamentiky je vyzdobená aj siedmimi obrazmi s figurálnymi motívmi ilustrujúcimi biblické príbehy. Kostol v Brdárke sa spomína už v roku 1696 ako modlitebňa bez veže. Po vydaní tolerančného patentu cisárom Jozefom II. starú modlitebňu úplne prestavali v slohu barokového klasicizmu a sieňový priestor kostola zaklenuli pruskými klenbami, ktoré nesú tento ďakovný nápis v latinčine:

IN GLORIAM DEI TRIUNI TEMPLUM HOC AEDIFICAVIT ECCLESIA EVANGELICA BERDARCZENSIS ANNO QUO: JOSEPHUS SECUNDUS REX PIUS PROBUS IUSTUS ET FELIX VIRTUTE ET EXEMPLO SUOS BENIGNE PREIBAT EXISTENTE PAROCHO REVER[ENDO] ANDREA MURANSZKY

(v preklade: Na slávu Boha trojjediného tento chrám vybudovala evanjelická cirkev brdárska v roku, keď to Jozef druhý, zbožný, statočný, spravodlivý a šľachetný kráľ svojou cnosťou a príkladom láskavo nariadil, za pôsobenia ctihodného farára Andreja Muránskeho).

Z chronostichonu zašifrovaného v texte vyplýva, že prestavba kostola v zmysle tolerančného patentu bola dokončená v roku 1785. Vtedy bola v interiéri kostola na západnej a severnej strane postavená drevená empora na stĺpoch vyzdobená na kazetách parapetu maľbami, ktorým dominuje portrét Jozefa II. Ostatné kazety vyzdobené rastlinnou ornamentikou striedajú v pravidelnom rytme šesť kaziet s nasledujúcimi biblickými výjavmi:

1. Rajská záhrada (Genezis 1 -11) s rôznymi zvieratami, plazmi a vtákmi na brehoch vodnatej riavy pretekajúcej pomedzi skaliská obklopené stromami a lúčkami. Vo vode plávu ryby, dokonca je tam veľryba tryskajúca vodu. Z oblačného neba požehnáva Raj symbol trojjediného Boha v podobe žiarivého trojuholníka a svojimi lúčmi ho osvetľuje Slnko.   

2. Stvorenie Adama (Genezis 1 -11) sa odohráva opäť v Raji so zvieratami na brehu vodnatého potoka, kde stojí nahá postava Adama, ku ktorej smeruje silný lúč zlatého svetla z tmavého oblaku na nebi. Na lúči je nápis ADAM.

3. Prorok Eliáš (1. Kniha kráľov, 17, 1-16) v Zajordánsku, kam odišiel na pokyn Jahveho pred pohanským kráľom Achabom, ktorý ho prenasledoval. Tu žije pri potoku Karit, kde ho živia havrany, ktoré mu nosia jedlo.

4. Nanebovzatie Eliáša (2. Kniha kráľov, 2. kap.). Ku rieke Jordán, oproti mestu Jerichu došli na svojej púti Eliáš a Elizeus a s nimi päťdesiati prorockí synovia. Vo veľkej víchrici bol Eliáš vzatý na ohnivom voze do neba, z ktorého spadol Eliášov plášť. Elizeus ho zdvihol, udrel ním vodu, ktorá sa rozostúpila na dve strany a Elizeus mohol prejsť. Keď to videli prorockí synovia, hovorili: Eliášov duch spočinul na Elizeovi.

5. Kráľ Dávid obetuje v chráme pri oltári(1.Sam.17,40-58), na ktorom je symbolicky zobrazené jeho planúce srdce odovzdané Bohu a osvetlené lúčom z neba. Dávid je zobrazený so svojim typickým atribútom – harfou, pri ktorej spieva jeden zo svojich žalmov. V interiéri židovského chrámu vidíme dosky s Desatorom a chrámovú oponu po stranách trojuholníka vo svätožiare - symbolu Svätej Trojice.

6. Kristus s Mojžišom, Áronom a evanjelistami v chráme s oponou. Ústredná postava vzkrieseného Krista stojí na oltári  so zdvihnutou pravou rukou ukazujúcou nahor k nápisu v kartuši, ktorý sa nezachoval. Po stranách oltára stoja Mojžiš s doskami Desatora a Áron v kňazskom rúchu s kadidlom. Evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš a Ján sediaci v popredí sú zobrazení so svojimi atribútmi (anjelom, levom, býkom a orlom). Na oltárnom podstavci je nápis: Všecko a ve všech je Kristus, Col. (Sv. Pavol apoštol Koloským 3.V.11.). Pod ním je ďalší text s menom darcu, ktorý dal vyhotoviť výmaľbu empory: Adr. Benedicty dd.1826

V ústrednej kazete západnej časti empory je zobrazený panovník Jozef II. so symbolom rakúskeho cisárstva dvojhlavým orlom.

Na východnej bočnej strane empory je slovenský nápis:S pomocí Boží obnoven jest chór tento za knezství dvojctihodného pána Pavla Šafáry, pod richtarstvím slovutného muže Martina Novák, vicerichtára Jana Smerek Kohút. 1826 ve dnech mesíce mája.

Galériu brdárskeho kostola doplňujú ešte maľby a sochy na oltári a kazateľnici. Barokový oltár z roku 1754 bol v roku 1806 premaľovaný, komplexné reštaurovanie v roku 2014 mu vrátilo pôvodnú polychrómiu. V strede oltárneho retabula je skulptúra Krista na kríži, v predele Posledná večera, v nadstavci obraz Vzkrieseného Krista. Ornamentálnu výzdobu oltára doplňujú plastiky anjelov – trubačov. Kazateľnica z roku 1806 je vyzdobená postavami evanjelistov a Krista Spasiteľa v slohu ľudového baroka.

E. Kušnierová